Štát Dómov
Nezostalo veľa informácií o tom, či Dómovia mali vlastný štát. V spise Sádhanamálá z 8.storočia sa hovorí o dómskom kráľovi (radžovi) Herukovi, ktorý prijal budhistickú vieru, opustil vladárske postavenie a začal žiť ako svätec. Druhý dôkaz o tom, že predkovia Rómov mali svoju zem a politickú moc, predstavujú zrúcaniny v Domdigarhe, Domraone a inde. Zatiaľ sa však nezistilo, kedy dómsky štát vznikol, aký bol veľký, kadiaľ viedli jeho hranice a kto ho zničil. O tom, ako tí mocnejší a bojachtiví rádžovia zničili štát Dómov si dnešní Domovia rozprávajú už len báje a legendy.
V 6. storočí p.n.l. bol severozápad Indie zasahnutý ďalšími inváziami: Achajmenovcami, obsadili Baktriu, Gandhár, Arachóziu a údolie rieky Indus a premenili toto územie na satrapie. Po celé dve storočia zostalo toto územie provinciami perského impéria, čo vysvetľuje, prečo sa motívy typické pre umenie Achajmencov dostali na repertoár sochárskeho umenia Indie.
Koniec perskej nadvlády bol vyvolaný ďalšími inváziami a to vojakmi Alexandra Veľkého v rokoch 326 – 325 p.n.l. Hoci táto invázia nebola časovo výrazná, priniesla so sebou vlnu gréckeho vplyvu, ktorá sa prejavila zvlášť v severozápadnej časti zeme v kráľovstvách aktrie a Sogdianu.
Okolo roku 80. p.n.l. sa dostali sevozápadné provincie z nadvlády gréckych satrapií pod kontrolu Šakov. Boli to pravdepodobne Skýti z východného Iránu. V 5.storočí bola India zjednotená dynastiou Guptovcov a okolo roku 1000 n.l. sa dostali do údolia Indu muslimskí útočníci. Pomaly postupovali na východ a postupne ničili indické kráľovstvá.