Eragny sur Oise
Festival tsigane „Un Air de Voyage“, 30.5.2010
Festival v Eragny mal svoje druhé vydanie, poriadatelia sa ešte len zabehávajú v organizácii takýchto podujatí a trocha to aj cítiť, ale nič to, zvládneme to. V neďalekom lesíku táboria, lepšie povedané, ukrývajú sa rumunskí Rómovia, vyberieme sa za nimi aby sme ich pozvali na vystúpenie. Nemáme tam žiadnu spojku, ideme na blint. Samozrejme, sú dosť zaskočení, prekvapení našou návštevou, nechápu o čo tu ide. Aj my sme dosť zaskočení a prekvapení, tiež dobre nechápeme o čo ide. Z jednej strany extrémna chudoba, vylúčenie, život štvancov, priam divej zvery v lese, a na druhej strane, v tom istom lese zaparkované luxusné limuzíny so všetkými možnými poznávacími značkami...
Ale nakoniec predsa len prišli. A bolo to úžasné. Boli to originál kočovníci z Balkánu, so všetkým archaizmom čo to obnáša. Priam bytostne, živelne, prežívali naše vystúpenie, netrvalo dlho, a boli aj oni s nami na scéne, maldí či starí, všetci v jednom víre toho nepochopiteľného, úchvatného jednoliateho kotla všetkých odrôd cigánskeho sveta, ktorý sa vždy nájde v jednej podobe, hudby, tanca, spevu. Boli s nami aj všetci od Mišu, zo Saint Denis. Takže dokopy nás bola takmer stovka, pod cirkusovým šapitó, mimo tohto sveta, času, v inej galaxii, niekde medzi Indiou a Európou.
Keď už bolo po všetkom, lúčili sme sa, lebo sme odchádzali priamo domov, prišla na miesto aj miestna starostka. Chcel som sa jej poďakovať, ale ona nechápala o čo tu ide, zdesená si myslela, že ešte aj slovenskí Rómovia sa jej tu usalašia niekde v jej lesíku, pozerala na mňa s hrôzou, a s najväčšou námahou som jej vysvetľoval, že nie, my tu neostávame, my sme slušní, civilizovaní, do školy chodiaci Rómovia zo Slovenska a vraciame sa domov... Neuveriteľné