Poézia - Slam
kesaj tchavé
Framcois Mariot
venované ivanovi a helene akimovým
a všetkým mladým rómom z tatier
dlhý život víle detí!!
tmavá chodba
a oči
ako by boli priveľké
holá chodba
a ruky
ako by boli blesky
chodba
a hlasy
ako by to bolo
nebo ktoré by sme preťali
chodba
národ
vytrhnutý
z putovania
národov
hnedá chodba
uprostred blonďavej dediny
prichádzajú sa tam roztrhať
prízraky
naplnené stáročiami
ktoré až doposiaľ
sme vliekli
dedina a
chodba
vo vnútri
a vnútri
národ
vonkajška
a hory
sa strácajú
tam celkom hore
nad biedou
a akýsi bohovia
a akýsi svätí
tam strácajú
svoju makovicu
nad horami
vládnu
tiene...
a telá nimi prechádzajú
ako odsúsednie
k roztrhnutiu
a k radosti
kesaj tchave
víla
plodí
okná
na bruchu
detí
kesaj tchave
kesaj tchave
ivana
stano
a
ostatní
rodina
ktorá sa trbliece
ako okamihy
vtákov
kesaj tchave
kesaj tchave
žiť
ako
vážiť
blesky
žiť
ako
prederaviť
hviezdy
žiť
ako
dávať
nohy
nebu
kesaj tchave
kesaj tchave
v chodbe
v stred mesta
blonďavého
kesaj tchave
hrá
dnes večer
v osade
pod horou
kesaj tchave
pýta tvoje auto
aby sa išlo
tam-hore
ale nevadí
hovoria
že by tam mohli
tak isto
ísť
aj peši
kesaj tchave
nasadá
do auta
a nepýta sa ťa
čo vieš o rómskom národe
kesaj tchave
ti predsa len vraví
že Rómovia sú všade
že sú dokonca až v španielsku
kesaj tchave
ti nič nevysvetluje
len
ti dáva...
kesaj tchave
každý deň
každé ráno
chodba
a
blesk
kesaj tchave
drevené chatrče
pľuzgiere biedy
a hudba
ešte a ešte
tečie
holá
s očami
ktoré tančia
po
celom
tele
deti premiestnené
rodiny vyhnané
a piesne
ubolených rúk
ktoré
hryzú
nešťastie
so zlatom
v
zuboch
osady sa množia
kopy starého železa
a radosť
žiariaca
ktorá
ťa
pichá
do očí
a učaruje
čiernotu
vzduchu
ktorý
ti
kĺže
medzi
rukami
deti
ako
stratené
bociany
ako
posmešné
slnká
a stará
cigánka
stará
neviditeľná
na dne
hlavy
čistí
nos
decka
ktoré
nikdy nič
neskrotí!
piesne
nahnisajú
pod
mojou kožou
ako
čaro
ktoré
liahne
ako
jedna veda
okraje
žitanka
manuš
cigán
stratené bociany
v srdci
miest
a
hôr
okraj
okrajov
róm
rómska
planéta
dnes ráno
lícnaté
ako
rómska
radosť
ráno
ako
diera
v svrabe
mizérii
a rasizmu
ráno
a ten svrab
ktorý treba zmeniť
na zakúsnutia
zlata
a medu
na koláče
smiechu
a čarovných
zaklínadiel
ráno
a strach
ktorý treba lízať
ako
starú jazvu
so slinami
anjela
s krvou
vtáka
ráno
aorta zakladateľka
ktorá
pulzuje
a
zápasí
s telami
a plní ich
hlasmi
ktoré stúpajú
vyššie
ako nebo
deti bez pitnej vody
biedy derviši
lásky bojovníci
trhajúc svoje hlasy
až kým ťa
nepremenia
na kvety
decká zlatých sĺz
decká ktoré
hľadajú
poslepiačky
teplo
odpovede
kesaj tchave
piesne
a tance
detstvá
a národy
ktoré plodia
cesty
na putovanie
kesaj tchave
vymýšľať
život
tam kde
sa naprogramovala
smrť
jedného národa
za potlesku
toľkých iných národov
ktoré nemajú radi národy
ktoré prenášajú svoj život
na pleciach
ktoré tancujú
kesaj tchave
kesaj tchave
prežitie
kesaj tchave
vzkriesenie
ja
nechcel by som
aby európa
stratila
svoj
čierny
kvet
kesaj tchave
chodba
v stred
mesta
ktoré sa má za priveľmi biele
mesto rovnaké
môjmu
jedno ráno
tisícročia
ktoré by som nechcel
nechať stratiť
Jean-Fracois Mariot, Kežmarok, (slovensko, pod tatrami, europskými horami), jedno ráno, medzi 6-im a 11-im augustom 2007)