Lačhi romaňi vila Kesaj

KORI KATVAĽI

paramisi pal e Kesaj

 

Varekana čirla dživelas jekh romaňi famelija. O dad, e daj the lengeri čhaj. E čhaj pes vičinelas Darja. E Darja has asanďi terňi čhaj, joj peske pal ňisoste na phagerelas o šero. O dad the e daj lake sakovar phenenas pe goďi, kaj te dikhel pal ada the pal oda, vašoda kaj jon pal late but daranas. Jekhvar e Darja phučelas, so pes šaj lake ačhel, te dikhelas po perumos. O dad pe late hazd­ľas o vast. Po perumos na kampel ňikana te dikhel, bo e peru­moskeri jag hiňi ajsi zoraľi, kaj lakero udud le manušes kora­ľol. So pes na has te ačhol, ačhľas pes! E Darja na šunďa pe da­deskere lava. Dikhľa po perumos... u... koraľiľa. Našaďa o jakha. Has oda bare viki po viki, lamentišagos, roviben.Ča žut­­i- pen ňisavo. Zorale dukha­dejileskeri has e Darja, bare dukhade­jileskere has lakere dada. Ačhľas pes latar bibachtaľi čhaj, rov­­- ľarďi, rušťi, šutle jileskeri the andre peste phandľi. Lakere phe­­- ra­sa šerestar the jilestar našľile.

     O dad na džanel peske te del goďi u phagejileha man­­gel.

    „Kesj, tu lačhi romaňi vila, tu amari somnakuňi vila, phen man­­ge, phen, so hin amen te kerel, sar lake te žutinel?“

     „Ker lake katvalo u sikhav la te kerel thava, dorora, pantľika ando bala.. Tumari čhaj musaj te sikhľol sar te dživel u so te ke­- rel pe chasna. Musaj pes te sikhavel te kerel buťi. E buťi anel le manušes ke lačhi voďi, vašoda, bo kerel u vaš oda chudel an­gle­- molipen, love. U o love lestar keren lošade manušes, so korko­ro bajašnes dikhel pal aver the pal peste.“

     Ta o dad but lošado, šunďa lakere goďaver lava, kerďa lake katvalo u čačes sikhaďa la Darja te kerel leha buťi. Biasandiňa­kera,   ­    bangejakhengera, sakovar napeskera kora čhajatar ačhi­ľas bachtaľi, pale lošaďi čhaj, so avka džanelas te katvaľinel, kaj sa­-

ko pal e koloňija, bizo the pal aver koloňiji phirenas pal late te dikhel, bo o hiros pal late džalas ando sumnal. „Kori,“ vake­re­­nas „u mek the avka but šukares far­binel o thava the o pan­tľika.

Vajsave čhaja izdravenas pe la­te, sar lenge phenďa, kaj joj pes­ke na phagerel o šero le far­benca, bo o farbi prinďaren lake­re an­- gušta u angutnes lakero jilo, savestar kotororo kat­­vaľiľinel an­do do­­rora, pantľika. U has lošaďi, bachtaľi u paš e buťi pale giľa­-velas avka sar angomis, kana loke šereha khe­­lelas po ritos ama­- linenca. Akana ča ke­relas buťi u giľavelas lošatar, kaj čačes ke­- rel buťi. Mek the lo­­­vore chudelas u vaš o­da šaj žuti­nelas the le dadenge.

     Jekhe ďiveseha avľa ando kher jekh romňi. Anďa but ba­re bon­ďar­de do­ra u phenďa:

     „Šunďom pal tute, somnakuňi Darja.U mek the dikhľom pan­tľika, so ker­ďal le čhajenge ando bala, u the o zorale še­le, so katva­ľinďal le muršenge pe maľa. Šukar, so phenav, but šu­­­kar buťi. Vašoda avľom, kaj the mange te keres ajsi pant­ľik.“

     „Kerava jileha tumenge.“ Phenďa e Darja. Ča anďan igen but dora pe jekh pantľik.“

    „Džanav, ča e pantľik musaj te avel ďinďarďi. But ďinďar­ďi. Ker savore dorendar. Efta ďivesenca avava mange vaš e pant­ľik.

     Efta ďivesenca avľa ke Darja jekh terno čhavo a phenďa, kaj les bičhaďa leskeri raňi. Iľa e pantľik u phenďa la Darja­ke, kaj vaš o love musaj peske te avel korkori.

     „Ča me na dikhav, som kori,“ phenďa pale e Darja.

     „Ko ajsi šukar buťi kerel, nane koro.“ Phenďa pale o čha­­­vo. „Ča te korkori mek pr´oda n´ avľal, mukhav tuke adaj o agor pantľikatar. Kana e ori marela dešuduj­to, chude andre te bon­ďa­rel e pan­tľik u avka bi e dar aveha ke miri raňi.“

     U e Darja avka kerďa. E pantľik la anďa ando but šu­­kar pa-

lacos, po tronos bešelas e Lačhi romaňi vila Kesaj.

     „Av andre, Darja. Ta sal adaj. Imar tut užarav. Me som e vi-

la Kesaj. Hin man but barvaľipen.Šaj tuke les so ka­mes. Somnakaj, bri­li­­janti, šukar graja, verdana. So ča ka­mes.“

     „Na kampel mange somnakaj, brilijanti, graja vaj verda­­na. Sikh­ľiľom, sar oda šukares te keres manušen bachta­len, u alestar som nek­­­buter lošaďi. Ňisavo barvaľipen našťi tho­vel ando miro jilo aj­si loš. Te šaj, de pale mange mire jak­ha, kaj mek buter lačhipen te kerav savo­renge, so dživen paš mande.

     „Tiri buťi kerďal. Salas lokešereskeri, na marehas tuke o šero ňisoha u akana tutar šukar, goďaver the jileskeri čhaj, so šunel  the dikhel  jileha. Vašoda, kaj sikhľiľal te ke­rel buťi, ačhiľal bajašňi the tromaďi čhaj. Pe tiri paťiv, kampel tuke te visarel pale tire jakha. Mi ačhel pes avka, sar ka­mes. Akana­ pale dikheha the jakhenca, na ča jileha. Akor dža, miri som­na­kuňi Darja u ker mek buter lačhipen sa odoj, kaj bari bida u kaj le manušenge kampel tiro žuti­pen.“

     U e Darja, akana imar peskere jakhenca, džal palacos­star. U čačes, kerelas loš u žutinelas sathanende, kaj has bida the bokh, bo lakero jilo has pherďardo kamib­naha the lačhipnaha.

 

Romale, mi aja paramisi pal e vila Kesaj,

bachtales perel ando tumaro jilo u lakero lačhipen

džal  tumenca sa dživipen.

 

 

Maren tumenge o šero, lošaha keren buťi u korkore tumenge katvaľinen pantľik tumare dživipnaha,

 so  bidžaňibnastar džal ko ududeskero prinďarďipen,

 so amenge achaľardes phenela  pale

pal amaro phučipen - soske o manuš dživel pre aja phuv.

 

 

                                                     e  raňi Edith Bartko th´e Anna Koptovo

                                           Nadacija Lačhi romaňi vila Kesaj

 

 

Contact

Súkromné gymnázium Slavkovská 19C
Kežmarok
06001
052 4522705, 0948101837
sgr.kezmarok@gmail.com nadkesaj@gmail.com